EAV, diagnostika a liečba potravinových alergií a intolerancií a dietoterapia

January 8, 2019

Čo je alergia a ako vzniká

 

Alergia je neprimeraná (premrštená) reakcia organizmu na inak neškodnú látku. Zdravého človeka imunitný systém chráni pred vonkajšími škodlivinami, správne ich rozoznáva a reaguje na ne imunitnou reakciou vedúcou k ich likvidácii. Pri alergii však dochádza k poruche tohto detekčného systému. Imunitný systém považuje neškodné látky za škodlivé a proti alergénom vytvorí v prvom kontakte protilátky triedy IgE. Tieto sa ukladajú v slizniciach a v koži kde sú už pripravené na ďalšie stretnutie s alergénom. V prípade kontaktu s ním spôsobia uvoľnenie množstva látok z bielych krviniek (najmä histamínu) čo spôsobí vznik známych alergických prejavov, pričom stupne tejto reakcie môžu mať rôznu intenzitu.

 

Čo je potravinová alergia a potravinová intolerancia

 

Potravinové alergie sa v súčasnej dobe stávajú problémom číslo jeden. Stretáva sa s nimi čoraz viac ľudí a často sa objavujú už v útlom detstve. Rebríček jednoznačne vedie alergia na kazeín (bielkovina kravského mlieka), ďalej veječné, múčne a sójové bielkoviny. K veľmi častým alergénom patria potravinové aditíva a chemické látky vyskytujúce sa v potravinách ako napr. glutamát sodný (potravinárska príchuť), tyramín (aminokyselina obsiahnutá najmä v syroch, ktorá sa ale tvorí aj pri rozklade proteínov keď jedlo starne), fenyletylamín obsiahnutý v potravinách ktoré prešli mikrobiologickou fermentáciou - napr. v čokoláde či aspartam (umelé sladidlo), histamín (najmä fermantované potraviny ale aj potaviny ktoré nie su čerstvé).

 

Čo je skrížená alergia

 

Skrížená alergia vzniká vtedy keď na vytvorené protilátky IgE proti určitému konkrétnemu alergénu reagujú aj na inú látku s podobným zložením. Takto napr. u ľudí alergických na peľ môže dôjsť k alergickej reakcii po konzumácii surového ovocia alebo zeleniny.

 

 

Pele lipnicových rastlín reagujú skrížene s paradajkou, paprikou, sladkými zemikmi, melónom a pšeničnou múkou.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Peľ brezy reaguje skrížene s jablkom, broskyňou, hruškou, mandľami, čerešňami, nektarinkou, marhuľlou, orieškami, zelérom a kiwi.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Peľ ambrozie reaguje skrížene s dyňou, vodným melónom a skorocelom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Peľ šalvie reaguje skrížene s kôprom, mrkvou, pertžlenom, zelerom, feniklom a koriandrom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Peľ liesky reaguje skrížene s lieskovými orieškami a orechmi.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Peľ brezy reaguje skrížene s broskyňou, višňou, pertžlenom, jablkami, hruškami, búrskymi orieškami a mandľami.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Taktiež môžu vznikať alergické reakcie na podobné potraviny medzi sebou navzájom – empiricky je zistená aj percentuálna pravdepodobnosť vzniku takejto reakcie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Aké sú klinické prejavy potravinovej alergie

 

sú veľmi rozmanité a môžu byť prakticky vo všetkých telesných systémoch.

 

Gastrointestinálny systém:

  • nechutenstvo, neprospievanie u detí až odmietanie potravy

  • nevoľnosť až zvracanie

  • chronické a akútne hnačky a brušné koliky

  • pocity plnosti, nafukovanie, pálenie žáhy

  • orálny alergický syndróm (OAS) prejavujúci sa pocitom dráždenia v ústach a v krku, pálením a svrbením podnebia, jazyka a pier vedúcemu k poruche prehĺtania a ku kýchaniu

  • aftózna stomatitída (zápalové ochorenie v oblasti úst, kedy sa v dutine ústnej a v jej okolí tvoria boľavé afty, alebo opar),

Koža:

  • koprívka a svrbenie

  • exantém (začervenanie kože) a angioedém (zdurenie kožných žiliek)

  • vaskulitídy (zápal kožných žiliek), atopická dermatitída (ekzém)

Dýchací systém:

  • upchatý nos (opuch nosovej sliznice)

  • svrbenie nosa a kýchanie

  • nádcha a kašeľ

  • bronchiálna astma

  • opuch priedušnice a následná dušnosť (dýchavica)

Iné systémy:

  • celiakia (neznášanlivosť imunitného systému voči lepkovej bielkovine gluténu)

  • syndróm dráždivého hrubého čreva dlhotrvajúca bolesť brucha, zápcha, hnačka, nadúvanie (IBS)

  • gastroenteritída a enterokolitída

  • niektoré artritídy a vaskulitídy (zálapy cievnej steny)

  • ulcerózna kolitída a Crohnova choroba

  • recidivujúce zápaly prínosových dutín (sínusitídy) a zápaly stredného ucha

  • migrény

  • chronický únavový syndróm

  • epilepsia

  • enuréza (pomočovanie)

  • depresívny syndróm

Funkcia tenkého čreva a porucha jeho funkcie (dysbióza)

 

Úloha tenkého čreva je tu kľúčová. Jeho sliznica je tvorená z mikroklkov ktoré zabezpečujú jeho absorbčnú funkciu. Keď je táto zdravá (k čomu prispievajú aj priteľské baktérie črevnej mikroflóry – najmä kmene Lactobacillus a Bifidobacterium) prebieha optimálne vstrebávanie živín (čistej energie Jang). Takisto je funkčná aj slizničná bariéra čreva a teda toxické látky jeho sliznicou neprechádzajú a nedostávajú sa do organizmu.

 

Pri poruche tejto funkcie v dôsledku potravinovej alergie či intolerancie ale aj enviromentálnymi záťažami imunitný systém poškodzuje klky sliznice tenkého čreva. Narušuje sa i črevná mikroflóra, množia sa patogénne baktérie, vírusy a plesne – vzniká dysbióza a zakyslovanie organizmu (k tomuto dochádza keď denne konzumujeme viac ako 50% potravín ktoré nevieme stráviť).


Kyslé pH spôsobuje napr. poruchy činnosti pankreasu a dalších metabolických pochodov.Táto porucha imunity čreva má dopad na ďalšie orgány a aktivuje obranné mechanizmy osi hypofýza, štítna žľaza, nadobličky. Človek trpiaci takouto alergiou je pre poruchu funkcie čreva vystavený chronickému energetickému nedostatku.

Dlhodobá intoxikácia organizmu splodinami trávenia spôsobuje že telo bojujúce s toxínmi vznikajúcimi zo zlého trávenia často musí viac energie na trávenie vynaložiť ako vie z potravy získať a preto je človek často chronicky unavený, slabý, málo produktívny a aj depresívny a pre oslabenú imunitu aj náchylný na infekčné ochorenia či ďalšie alergie.

 

EAV metóda v diagnostike a liečbe potravinovej alergie a intolerancie

 

Klasická medicína tu zlyháva a problémy často rieši iba symptomaticky a to liekmi ako kortikoidy, antihistaminiká, antibiotiká, antidepresíva či operačným odstránením krčných mandlí alebo adenoidných vegetácii z nosa, čím sa vlastný problém vôbec nerieši len komplikuje!

 

EAV metóda tu ponúka kauzálnu – príčinnú diagnostiku a liečbu.

Jej veľká výhoda je v tom že sa neobmedzuje len na detekciu alergizujúcich potravín ale vie odhaliť aj ďalšie alergény ako napr. prach, roztoče, perie, srsť, pele burín a tráv. Vieme takto vytestovať aj kozmetické a pracie prostriedky, enviromentálne záťaže a zistiť aj intolerancie (alergie) na užívané lieky a tak riešiť aj zložitú problematiku skrížených alergií.

 

Základným vyšetrením tu je EAV test znášanlivosti potravín. Je ideálne keď si na tento pacient prinesie vzorky konkrétnych potravín.

Totiž alergiu – intoleranciu na konkrétnu potravinu nemožno generalizovať. Je nedostatočné povedať že pacient nemôže napr. žiadnu ryžu, žiadne biele pečivo,... Intolerancia môže byť totiž len na jeden konkrétny druh – čo by bolo ideálne presne zmerať v rezonančnom teste. Preto pokiaľ ide o základné potraviny treba priniesť na EAV rezonančný test niekoľko druhov ryže, zemiakov, pečiva, chleba,... ktoré pacient bežne konzumuje. Tieto sa totiž môžu líšiť aditívami, genetickými manipuláciami, spôsobom výroby atď., a práve tie môžu viesť k intolerancii.

 

Inštrukcie na prípravu vzoriek na EAV test znášanlivosti potravín

 

1. Na jedno meranie si prineste maximálne 50 vzoriek potravín. Nenoste veľké množstvá potravín, ako vzorka na meranie postačí malé množstvo – jedno sústo.

 

2. Vyberajte také potraviny ktoré sa vo vašom jedálničku objavujú najčastejšie (pečivo, maslo, syry, údeniny, mlieko, čaj, káva, zelenina, ovocie,...). Pre lepšiu orientáciu si týždeň pred potravinovým testom možno viesť záznamy kde si značíte všetko nčo ste zjedli, vrátane pochutín ako kečup, horčica, sladkosti, alkohol....

 

3. Potraviny prineste v takom stave v akom ich konzumujete – teda cestovina, ryža, zemiaky, mäso už uvarené. Čaj či rôzne bylinky prineste vo forme extraktu – nielen sušené bylinky či sáčok čaju.

 

4. Vzorky potravín zabaľte do igelitu, potravinovej fólie alebo do rýchlouzatváracích igelitových sáčkov veľkosti cca 4cm x 6cm alebo do umelej hmoty (napr. vnút. obal z kindervajíčka). POZOR!!! Nedávať vzorky do alobalu či kovových nádobiek - toto skresluje meranie.

 

5. Ak je podozrenie na histamínovú intoleranciu treba doniesť vzorky čo najčestvejších potravín.

 

Inak si vzorky môžete chystať priebežne dlhšiu dobu dopredu a zamraziť ich – nieje všetko potrebné variť deň pred vyšetrením.

Na základe vykonaného rezonančného testu odporúčame pacientovi dodržiavať diétu s vylúčením alebo aspoň výrazným obmedzením potravín ktoré v teste vyvolali negatívnu odpoveď organizmu.

Túto diétu by mal pacient dodržiavať minimálne 3 týždne ale vždy do zlepšenia stavu a vymiznutia ťažkostí. Ak je tomu tak môže postupne začať zaraďovať jednotlivé potraviny aj keď boli vytestované ako alergizujúce – avšak vždy postupne po jednej potravine. Pokiaľ po týždni nedôjde k žiadnej reakcii (nádcha, vyrážka, žalúdočné a črevné ťažkosti) možno zaradiť ďalšiu potravinu.

Vždy treba mať na zreteli že zmenou stravovacieho režimu a vynechaním potravín ktoré nám odbúravajú energiu a vytvárajú veľa odpadu dosiahneme odľahčenie žalúdka, pankreasu sleziny a tenkého čreva, ktoré potom začínajú generovať čistú energiu (jang).

Dostatok tejto čistej energie súvisí aj so schopnosťou plodiť a rodiť - teda pri jej nedostatku s problematikou (ne)plodnosti.

V tehotenstve čistý jang udržuje plod na mieste preto aj vtedy je jeho tvorba veľmi dôležitá. Výrazne sa tak zníži pravdepodobnosť potratu, rizikového tehotenstva či predčasného pôrodu.

Zároveň sa postupne upravujú iné zdravotné problémy ako alergie, astma, kašeľ ekzémy,…

 

V rámci EAV vyšetrenia hneď po vytestovaní alergénov nasleduje výroba nozód ktorými sa začína liečba (pacient dostane kvapky ktoré užíva podľa inštruktáže lekára). Nozóda je vlastne liek ktorý je vytvorený z vyvolávateľa konkrétnej choroby či z chorého orgánu. Ide vlastne len o informáciu ktorá funguje pre organizmus ako spätná väzba aby si tento daný problém dokázal liečiť sám. Vďaka nozódam sa postupne v prípade dysbiózy tenké črevo očisťuje – detoxikuje. V tejto fáze je veľmi vhodné organizmu pomôcť pri osídlovaní „voľného miesta“ na sliznici čreva k čomu slúžia probiotiká. Jedna kapsula kvalitného probiotika vydá denne do čreva toľko dobrých baktérií ako 20 jogurtov a prirodzenou cestou podporuje aj vstrebávanie vitamínov B. Nakoľko baktérie v probiotikách niesu schopné dlhodobej kolonizácie treba tieto uživať dlhodobo a samozrejme dodržiavať pitný režim.
 

Preventívna Werthmannova diéta

 

Je vždy nutné dodržiavať diétne opatrenia podľa odporučenia lekára a výsledku EAV testu znášanlivosti potravín.

Pri potravinových alergiách a intoleranciách sa osvedčila aj preventívne modifikovaná diéta podľa prof. Werthmanna ktorá sa drží 2 x ročne v období predjaria a na jeseň počas 3 až 4 týždňov.

 

Je tu zakázné konzumovať:

kravské mlieko a mliečne výrobky z neho, slepačie vajcia, červené mäso, z rýb tuniaka a makrelu, pšenicu, červené plody (paradajky, jahody, červená paprika,…), orechy, citrusy, kakao
 

Odporúča sa tu konzumácia týchto potravín:

 

kozie a ovčie mlieko a mliečne výrobky z nich (pokiaľ nieje na ne dokázaná alergia), sójové mlieko, hypoalergénne mlieka komerčne vyrábané (HA Sunar, HA Nutrilon,…), ovsené mlieko, prepeličie vajcia, špaldová múka, biele mäso (morka, králik, biele ryby), zelené a žlté plody (šaláty, brokolica, špenát, zelená a žltá paprika, rukola,...)

 

Diéta pri ochoreniach pankreasu

 

Diéta je základom akejkoľvek liečby. Z troch desatín lieči liek a zo siedmich desatín správna životospráva. Kto pojedá lieky ale správnej životosprávy nedbá toho lekár márne lieči! Uvedomme si že pankreas patrí k orgánom Zeme, je zdrojom vyživujúceho jinu ktorý s pomocou čchi dáva vzniknúť hmote a životu. Prislúcha mu vlhkosť. Jeho najväčšia aktivita spadá do obdobia neskorého leta, času zberu úrody.

Nedostatok čchi spôsobujú potraviny ochladzujúce, príliš zvlhčujúce a ťažko stráviteľné. Potravinám a správnej výžive je dnes venovaná veľká pozornosť, ale dochádza k mnohým chybám, ktoré môžu podstatne ovplyvniť zdravotný stav. Najväčším problémom sú diéty ktoré sú jednostranné. Ignorujú energetický aspekt vyváženej stravy a termické pôsobenie potravín. Samozrejme že je nutný individuálny prístup, ktorý berie do úvahy aj ďalšie komorbidity a hlavne potravinové alergie a intolerancie. Je treba myslieť tiež na to že ani liečebná diéta nesmie byť pre pacienta stresujúca, mala by mu čo najviac vyhovovať a mala by obsahovať potraviny ktoré rád jedáva. To zaistí aj lepšiu spoluprácu chorého. Diétne opatrenia sa riadia závažnosťou ochorenia a jeho štádiom. Diéta býva na začiatku prísnejšia a postupne sa uvoľňuje. Jedlo by malo byť vždy chápané ako príjemná záležitosť ktorá vhodným spôsobom dodáva telu energiu a neoslabuje ho v ochorení.

 

Nevhodné potraviny pri ochoreniach pankreasu sú hlavne: syry, mlieko a mliečne výrobky, surová zelenina, vločky musli a veľké množstvá ovocia. Taktiež hladovanie alebo absencia raňajok. Je treba sa vyhýbať chemicky spracovaným potravinám ako údeniny, limonády, tavené syry, cukrovinky, hotové výrobky, konzervy a výrobky typu light.

 

Vhodné je teplé jedlo v podobe vareného obilia, krupice, vločiek či polievky. Odporúča sa predovšetkým koreňová zelenina: mrkva, pór, cibula, celer, petržlen, cuketa, dyňa, kapusta a strukoviny (fazula, sója) ktoré majú priaznivý vplyv na stabilizáciu hladiny cukru v krvi. Nafukovanie a tráviace ťažkosti zo strukovín sa dajú potlačiť ich prípravou spolu s korením (kmín, bazalka, majoránka, ligurček).

Z obilnín je najvhodnejšie proso, ryža, pšeno a pšeničné klíčky. Ovocie možno konzumovať v kľudnejších fázach ochorenia pankreasu – hlavne grapefruit, hrozno, jablká papáju (túto po storočia používali indiáni ako prostriedok podporujúci trávenie). Papája totiž obsahuje enzým papain ktorý je podobný ľudskému pepsínu.

 

Vždy sú vhodné byliny – prakticky všetky sezónne – vo forme čerstvých bylinných čajov. Kôpor, škorica, klinčeky pomáhajú štiepiť tuky a zvyšujú aktivitu enzýmov. Kurkuma zvyšuje aktivitu inzulínu, vhodný je aj bobkový list. K príprave jedla sú vhodné za studena lisované oleje, z mäsa sú vhodné ryby a hydina.

 

Treba tiež dbať na dostatočný prísun stopových prvkov. Vzhľadom na metabolizmus cukrov je najdôležitejší chróm (celozrnné pečivo), horčík (celozrnné pečivo, banány, pšeničné otruby, orechy), zinok (ústrice, tmavé mäso, arašidy, slnečnicové semienka).

 

 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

Nenechajte si ujsť

PRVÁ POMOC PRI NIEKTORÝCH ŽIVOT OHROZUJÚCICH A INÝCH VÁŽNYCH STAVOCH A MOŽNOSTI AKUPRESÚRY PRI JEJ POSKYTOVANÍ

June 28, 2018

1/2
Please reload

Posledné príspevky

January 26, 2018

Please reload

Archív príspevkov
Please reload

Hľadať podľa tagov